FAQ - Od sladu po pohár - všetko, čo potrebujete na vaše vlastné pivo🍺

Často kladené otázky

Všeobecné

Doručenie tovaru

Takmer 100% objednávok vybavujeme behom 24 hodín. Následne už záleží na zvolenom type prepravy – DPD doručuje väčšinou na druhý deň, Packeta 2-3 dni, osobný odber je na dohode oboch strán.

Neprišiel vám potvrdzovací e-mail objednávky?

Neprišiel vám potvrdzovací e-mail objednávky? Prosíme skontrolujte si spam. V prípade že sa potvrdzovací mail nenachádza ani v spame prosím kontaktujte nás emailom na matej@cupkajnapivo.sk prípadne na tel čísle: +421 911 807 384

BALÍK PRIŠIEL - NO JEDEN Z TOVAROV V ŇOM CHÝBA / KRABICA JE POŠKODENÁ / TOVAR JE POŠKODENÝ

Prosím odfoťte poškodený tovar / krabicu / komplet obsah balíka a pošlite nám emailom. Obratom vybavíme k spokojnosti.

Na webe máte chybu

Prosím spravte screenshot a pošlite nám ho emailom na matej@cupkajnapivo.sk. Ďakujeme.

Nenašli ste čo ste hľadali?

Kontaktujte nás a my urobíme všetko čo je v naších silách pre vašu spokojnosť😉

Varenie piva

Čo je to šrotovanie sladu?

Šrotovanie sladu je proces mletia sladových zŕn na menšie časti pred ich použitím v rmutovacom procese. Cieľom šrotovania je rozdrviť zrna tak, aby sa maximálne sprístupnil škrob a ďalšie rozpustné látky obsiahnuté vo vnútri zrna. Tým sa zlepší extrakcia cukrov a enzýmov počas rmutovania. Šrotovanie musí byť vykonané opatrne, aby sa zabezpečilo, že šupky zrna zostanú čo najviac neporušené, čo pomáha pri filtrácii sladiny.

Čo je to vystierka?

Vystierka je prvý krok v procese rmutovania pri výrobe piva. Počas vystierky sa mletý slad (šrot) zmieša s vodou v rmutovacej kadi. Tento krok zahŕňa presné zmiešanie šrotu s vodou pri špecifickej teplote, aby sa začali aktivovať enzýmy, ktoré budú neskôr rozkladať škroby na cukry. Vystierka zabezpečuje rovnomerné rozloženie teploty a vlhkosti, čo je nevyhnutné pre efektívne rmutovanie a maximálnu extrakciu cukrov zo sladu.

Čo je to rmutovanie?

Rmutovanie je kľúčový proces v pivovarníctve, pri ktorom sa rozdrvený slad (šrot) zmieša s vodou a zahreje sa na rôzne teploty, aby sa aktivovali enzýmy, ktoré rozkladajú škroby v slade na fermentovateľné cukry. Tento proces prebieha v rmutovacej kadi a zahŕňa niekoľko teplotných krokov, z ktorých každý aktivuje rôzne enzýmy potrebné na konverziu škrobov na cukry a ďalšie fermentovateľné látky. Po skončení rmutovania sa výsledná sladina oddelí od pevných zvyškov sladu a pokračuje sa vo výrobe piva.

Čo je to sladina?

Sladina je tekutina, ktorá vzniká po vylúhovaní rozdrveného sladu (šrotu) v horúcej vode počas rmutovania. Obsahuje fermentovateľné cukry, enzýmy, vitamíny a minerály, ktoré sa uvoľnili zo sladu. Po rmutovaní sa sladina oddelí od pevných zvyškov sladu a následne sa varí s chmeľom, čím sa získa mladina, základný produkt pre fermentáciu piva.

Čo je to vysladzovanie?

Vysladzovanie je proces, ktorý nasleduje po rmutovaní a predchádza vareniu sladiny (chmeľovaru). Po rmutovaní, keď sú škroby v slade premenené na fermentovateľné cukry, je potrebné oddeliť tekutú sladinu od pevných zvyškov sladu. Tento krok sa nazýva vysladzovanie.

Pri vysladzovaní sa použije horúca voda na prepláchnutie rmutu, aby sa maximalizovala extrakcia cukrov a ďalších rozpustných látok zo sladu. Výsledná tekutina, ktorá prechádza cez rmutovacie lôžko a zhromažďuje sa, je sladina pripravená na varenie s chmeľom.

Vysladzovanie zabezpečuje efektívne oddelenie tekutiny od pevného materiálu a maximalizuje výťažnosť cukrov, čo je kľúčové pre kvalitu a výťažnosť konečného piva.

Čo je to chmeľovar?

Chmeľovar je proces varenia sladiny s chmeľom, ktorý nasleduje po rmutovaní. Po oddelení sladiny od pevných zvyškov sladu sa sladina prenesie do varnej nádoby, kde sa uvedie do varu a pridáva sa chmeľ. Počas chmeľovaru dochádza k niekoľkým dôležitým procesom:

Sterilizácia: Varenie sladiny ničí nežiaduce mikroorganizmy.
Izomerizácia chmeľových kyselín: Horké látky z chmeľu sa rozpustia v sladine, čo dodáva pivu jeho charakteristickú horkosť.
Uvoľnenie chmeľových aróm: Chmeľ dodáva pivu arómu a chuťové zložky.
Odparenie nežiaducich prchavých látok: Odstránia sa niektoré nežiaduce prchavé látky, ktoré môžu ovplyvniť výslednú chuť piva.

Čo je to mladina?

Mladina je tekutina, ktorá vzniká po varení sladiny s chmeľom. Tento proces varenia slúži na sterilizáciu tekutiny, extrakciu horkých látok z chmeľu a dodanie arómy a chuti. Po ukončení varenia sa mladina ochladí a pridajú sa kvasinky, ktoré fermentujú cukry obsiahnuté v mladine na alkohol a oxid uhličitý, čím sa mladina premení na pivo.

Čo je to vírivá kaďa / whirpool?

Vírivá kaďa (často nazývaná aj whirpool) je dôležitá súčasť pivovarského procesu.

Hlavnou úlohou vírivej kaďe je oddeliť horké zvyšky chmeľu a pevné látky od mladiny. Tento proces sa dosiahne vytvorením víru vo vnútri vírivej kade, čím sa umožní, aby sa nečistoty a zvyšky chmeľu (které môžu zhoršiť chuť a trvanlivosť piva) zhromažďovali v strede nádoby.

Čo je to prevdzušnenie mladiny?

Prevzdušnenie mladiny je proces, ktorý sa vykonáva pred začatím fermentácie piva. Cieľom je zabezpečiť, aby sa do mladiny dostalo dostatočné množstvo kyslíka, ktorý kvasinky potrebujú na svoj rast a správnu fermentáciu.

Prevzdušenie je možné vykonať dôkladne vysanitovaným miešadlom Miešadlo 45cm (nerezové, plastové) ktorým sladinu dôkladne premiešate tak aby pri miešaní mladina poriadne zapenila, tak sa do mladiny dostane dostatočné množstvo kyslíka potrebné pre kvasenie.

Čo je to kvasenie?

Cieľom kvasenia je riadená premena sacharidov na etanol a CO₂ a súčstne vytváranie vhodných organoleptických vlastností piva. Pri kvasení je vytvorený chuťový charakter piva, ktorý je ovplyvnený nielen hlavnými produktami kvasenia, ale i obsahom vyšších alkoholov, esterov, ketónov, aldehydov, zlúčenín sýry a pod. Priebeh kvasenia je závyslý od zloženia mladiny, druhu použitých kvasiniek, zákvasnej dávky, teploty kvasenia, tlaku, objemu, tvaru nádob a pod.

Slad

Ako skladovať slad

Najlepšie v suchu buď v originálnom vreci, alebo presypané do potravinárskej nádoby. Chrániť pred vlhkom, hmyzom a hlodavcami.

Našrotované slady v uzavretom obale, alebo potravinárskej nadobe, chránené pred vlhkosťou a spotrebovať čo najskôr!

AKO DLHO PO NAŠROTOVANÍ MÔŽEM SLAD POUŽIŤ?

Nie je uvedená presná „norma“ – no ideálne čo najrýchlejšie. Po rozrušení zrna slad rýchlo degraduje, a je teda vhodnejšie ho čím skôr spotrebovať.

Chmeľ

Ako skladovať chmeľ

Chmeľ je potrebné skladovať pri nízkych teplotách, ideálne v mraziaku ( pri -18°C) vo vákuovom balení aby sa zamedzilo prístupu kyslíku, ktorý chmeľ degraduje.

Kvasinky

Ako skladovať kvasinky?

V originálnom obale od výrobcu v teplote neprevyšujúcej 4°C – v domácich podmienkach postačí chladnička.

JE NUTNÁ REHYDRATÁCIA KVASINIEK?

Nie je nutná. Kvasinky je možné použiť priamo bez predchádzajúcej rehydratácie tak, že sa dehydrovanými kvasinkami rovnomerne posype celá hladina mladiny, pri kvasnej teplote, pripadne mierne vyššej, aby nevznikali zhluky.

Je možné kvasinky znovu použiť ?

Áno, skoro všetky kvasinky je možné znovu použiť. Okrem kvasiniek WildBrew™ Philly Sour – 11 g.

Pivné vady

Maslo, Maslové pukance - Diacetyl (2,3-butanedione)

Diacetyl je cítiť po masle alebo maslovom popkorne. Vzniká prirodzene pri kvasení a odbúrava sa ležaním. Vada taktiež môže vzniknúť kontamináciou baktériami Pediokoky alebo Laktobacily. V podprahových hodnotách môže dávať pivu falošný pocit plnosti piva. V malom množstve je prípustný v EPA, tmavých anglických ALE, silných ALE a silných anglických IPA. V nízkej koncentrácií je akceptovaný v pive českého typu.

Kukurica - Dimethyl sulfid (DMS)

V svetlých pivách je cítiť po kukurici, v tmavých skôr ako paradajka. Vzniká behom sladovania a jeho množstvo závisí od druhu jačmeňa a spôsobu praženia. Tmavšie slady ho obsahujú menej. K odstráneniu z piva sa s výhodou využíva jeho prchavosť. Je potrebný dlhý a búrlivý chmeľovar (90 minút) s minimálnne 10% odparom. Zbaviť sa ho dá aj neskôr pri otvorenom kvasení. DMS sa uvoľňuje ešte pred bodom varu, preto netreba mladinu nechať dlho chladnúť ale je potrebné ju rýchlo schladiť. Tvorbu DMS môže ovplyvniť aj zlé skladovanie sladu (vo vlhku). V neposlednom radje je DMS vo významnej miere produkovaný divokými kvasinkami alebo baktériami Zymomonas alebom Proteus. V pive je nežiadúci!

Zatuchlá, Pivničná, Korková - (2,4,6-trichloroanisol)

Z piva ucítite zatuchlý, pivničný alebo korkový zápach. Táto vada zniká pri kvasení piva v pivniciach alebo pri skladovaní sladu vo vlhých priestoroch. Trichloranisol dokáže prestúpiť poréznymi obalmi, a preto môže dochádzať ku krížovej kontaminácií medzi surovinami a obalmi. V pive je nežiadúca!

Starý syr, spotené nohy - Kyselina isovalerová

Kyselina isovalerová má výrazný zápach po myšine, spotených nohách alebo starom syre. Príčinu výskytu hľadajte v zle skladovanom chmeli, ktorý zoxidoval a stratil alfa horké látky, ktoré môžu prejsť do piva. Vada môže byť tiež spôsobená kontamináciou vo výrobe. V pive je nežiadúca!

Ústna voda, chlór - Dichlorfenol (2,6-dichlorphenol)

Dichlorfenol je považovaný za vadu v akómkoľvek pive, kedy cítite typický zápach chlóru alebo ústnej vody. Príčinou tejto vady jú zle umyté obaly alebo tanky po sanitácií. Používajte čistiace a dezinfekčné prostriedky v správnach koncentráciách. Obaly a pivovarnícku technológiu dôkladne opláchnite aby ste odstránili zvyšky dezinfekcie. V pive je nežiadúci!

Zelené jablko, acetón - Acetaldehyd

Pripomína zelené jablko, priemyslové farby alebo acetónové rozpúšťadlá. Vzniká prirodzene v priebehu kvasenia ako medziprodukt ktorý sa po vykvasení premení na alkohol. Oxidáciou hotového piva môže dôjsť ku spätnej premene alkoholu na acetaldehyd. A pokiaľ sa oxidujúce pivo súčastne infikuje baktériami (Acetomonády, Glukonobaktérie, Zymomonády), vzniká ďalší nežiadúci produkt kyselina octová (octovatenie piva). Vadu spôsobia aj nadmerné zákvasné dávky alebo nedostatočne prevzdušnenie. V pive je nežiadúci!

Papierová, stará lepenka - Trans-2-nonenal

Táto pivná vada sa prejavuje zápachom po starej lepenke, vlhkom papieri, v nižších koncentráciách aj ako atramentové pero, uhorky alebo „starí ľudia“. Vzniká v neskorej fáze oxidácie (starnutia) piva počas kladovania, predovšetkým pri svetlých slabých pivách. TO ako veľmi sa rozvinie je závislé na množstve prítomného kyslíku, teplote a dĺžke skladovania. V pive je nežiadúca!

Detské zvratky - Kyselina maslová

Kyselina maslová má zápach typický po detských zvratkoch alebo pokazenom masle. Príčinou je kontaminácia baktériami (najčastejšie druhy Clostridií) pri výrobe mladiny alebo plnení do obalov. Vada je viac intenzívna v pivách s nižším pH. Vyhnete sa jej správnou hygienickou praxou sanitáciou. V pive je nežiadúca!

Odlakovač na nechty - Ethylacetát

V najnižšej koncentrácií pripomína kvetinovú vôňu. Pri strednej koncentrácií je cítiť typický odlakovač na nechty a vo vysokej koncentrácií pôsobí štipľavo až korenisto. Pôvodcom sú stresované alebo divoké kvasinky. Ethyl acetát vzniká pri kvasení za vysokých teplôt, nedostatočnom prevzdušnení, nízkou zákvasnou dávkou alebo zle zvolenou teplotou pre druh kvasiniek. Najčastejšie ho ucítite v silných ALE, stranutím sa jeho hladina znižuje. V pive je nežiadúci!

Fekálny, prasačí - Indol

Fekálny alebo prasač zápach. V nízkych koncentráciách je vnímaná ako kvetinový vôňa. Je spôsovená kaliformnými (črevnými) baktériami. Asi polovica populácie je na indol veľmi citlivá, zatiaľ čo druhá polovica ho skoro vôbec nevníma. Indolová aróma v pive je známkou závažnej kontaminácie baktérií E.coli, ktorá sídli bežne v črevách zvierat a ľudí. Zavlečie sa občas z nečistých povrchov kuchyní, hubiek, drezov, blízkej prítomnosti zvierat alebo toaliet. V pive je nežiadúci!

Údená ryba - Guajakol

Guajakol a jeho deriváty dávajú pivu dymovú chuť alebo vôňu údenej ryby. Vznikajú zrejme chybou v technologických postupoch a veľký vplyv má aj prítomnosť divokých kvasiniek. Nie je presne vysvetlené čo je hlavných zdrojom vzniku. Častejšie sa objavuje pri použití farebných sladov. Žiadúci je len v špeciálnych pivách.

Mokré zrno, slama - Isobutyraldehyd

Je cítiť ako mokré zrno alebo slama. Táto látka je prirodzene obsiahnutá v obilných šupkách, z ktorých sa do piva uvoľňuje.Najčastejšie je následkom použitia čerstvého sladu ktorý nemal čas na potrebné odležanie. Ďalej sa môže uvoľniť v dôsledku nadmerného šrotovanie alebo príliš dlhými rmutmi (nad 2 hodiny) s prekročenou teplotou. Je potrebné taktiež sledovať pH mladiny v rozmedzí 5,2 – 5,6. V nízkych hodnotách je priateľný v svetlých ležiakoch, neprípustný je v ALE!

Nemocničný, obväzy - 4-ethyl fenol

Vôňu pripomínajúcu nemocnici alebo obväzy produkuje divoká kvasinka Brettanomyces. Je to pomaly rastúca kvasinka, takže sa vada rozvinie až po dlhšej dobe. Brettova kontaminácia potrebuje vyššie pH a prítomnosť kyslíku. Tejto vlastnosti sa využíva pri spontánne kvasených pív. Vyhnete sa jej dôslednou hygienou, skladovaním piva v chlade a zamedzením prístupu kyslíku. V bežných pivách je niežiadúci!

Zhnitá zelenina, pokazené vajcia - Methyl disulfid

Je jedným z nežiadúcich sírnych produktov ktoré sú cítiť po zhnitej zelenine, pokazených vajciach alebo varenej kapuste. Do piva sa môžu dostať používaním plzenského sladu (bohatý na silné aminokyseliny, z ktorého sírne vady vznikajú) Ďalej sa môže vytvoriť kvôli bakteriálnej kontaminácií, autolýze kvasinie alebo nevyhodne upravenou vodou bohatou na sírany. Veľmi malé množstvo je priateľné v ležiakoch plzenského typu, niektorých nemeckých pivách, v horkých anglických PALE ALE a v IPA. V ostatných pivách je nežiadúci!

Červené jablko, Anýz - ethylkaproát

Je cítiť ako sladká jablčná alebo anýzová vôňa. Ethyl kaprolát je jedným z mnohých metabolitov ktoré produkujú kvasinky z alkoholu pokiaľ sa práve nemnožia. Preto je potrebné kontrolovať faktory ktoré udržujú aktívne kvasenie. Hladiny tejto vady sa môžu v závere dlhej fermentácie zvýšiť až dvojnásobne. Objavuje sa vo všetkých typoch pív, nežiadúci je až pri vysokých hodnotách.

Pečivo - 2-acetylpyridin

Táto vada sa v pive prejavuje ako zápach po pečive. Vzniká pri výrobe sladu ako jeden z vedľajších produktov praženia. Vôňa sa zintenzívni pokiaľ je pivo kontaminované čistiacimi prostriedkami s vysokým pH (lúhy). Táto vada je očakávaná v tmavých pivách. Pri svetlých a polotmavých pivách sa považuje za nežiadúcu!

Kvety ruže - geraniol

Je jedna z mnohých silíc uvoľňujúca sa z chmeľu dodávajúc pivu arómu po ružiach, pergoniách alebo kvetinovom parféme. Do piva sa dostáva pri chmeľovare, chladení mladiny alebo studenom chmelení. Prejavuje sa viac či menej v každom pive. Asi tretina populácie je na neho citlivá od veľmi nízkej koncentrácie. Ostatní ho v pive nedokážu takmer ucítiť.

Banány, hrušky - isoamyl acetát

Je cítiť po banánoch alebo zrelých hruškách. Isoamyl acetátje jeden z ďalších metabolitov ktoré produkujú kvasinky z alkoholu, pokiaľ sa príve nemnožia. Je prítomný vo všetkých pivách v rôznych koncentráciách. Podporiť jeho vznik môžeme vyššou teplotou kvasenia. Žiadúci je vo vyšších hodnotách v pšeničných pivách nemeckého štýlu.